V Novembri 2009 v Nórsku vedci pracujúci na šesťročnej štúdii o vplyve vitamínov B na pacientov so srdcovými chorobami urobili neočakávané zistenie: pacienti, ktorých doplnková výživa obsahovala kyselinu listovú, mali vyššie riziko vzniku rakoviny a úmrtia na rakovinu. Títo pacienti mali o 43% vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu.
Ešte alarmujúcejšia bola iná štúdia, ktorá porovnávala ženy užívajúce kyselinu listovú počas tehotenstva s tými, ktorú ju neužívali. O tridsať rokov neskôr ženy, ktoré sa držali typických odporúčaní užívať kyselinu listovú, mali dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu prsníka.
Keď má syntetická kyselina listová také nebezpečné účinky, prečo je obsiahnutá vo väčšine multivitamínov, v prenatálnych vitamínoch a v niektorých krajinách sú ňou obohacované obilné výrobky (USA, Kanada...)?
Kyselina listová je syntetickou formou vitamínu M, ktorý patrí do komplexu vitamínov B a zúčasňuje sa na tvorbe DNA a resyntéze RNA a odovzdávaní génov. Kvôli týmto kritickým funkciám hrá dôležitú úlohu pre vývoj plodu a zdravé nervové tkanivo ako ale aj pri vzniku a vyvoji rakoviny.
Ochranné účinky kyseliny listovej proti chybám nervovej trubice (NTD, neural tube defects) si v minulosti získali veľkú pozornosť. Nanešťastie toto vedomie a pozornosť verejnosti nevyústili do kampane, ktorá by ženy podporovala získavať množstvo prírodnej kyseliny listovej zo zeleniny – namiesto toho sú tehotné ženy tlačené užívať výživové doplnky s kyselinou listovou.
Syntetická kyselina listová je od prírodnej chemicky odlišná, z čoho vyplývajú rozdiely v absorbcii a spracovní týchto dvoch látok bunkami v črevných stenách. Časť kyseliny listovej je chemicky pozmenená, aby bola viac podobná prírodnému vitamínu, ale bunky v črevách sú obmedzené v množstve, ktoré môžu pozmeniť – nadbytočná kyselina listová tak často vstupuje do obehu nepozmenená. Vedci zatiaľ nepoznajú dôsledky cirkulovania syntetickej kyseliny listovej, ale práve toto možno prispieva k vzniku rakoviny.
Odporúčanie pre tehotné ženy užívať kyslinu listovú je zvlášť znepokojivé – tieto ženy môžu bezpečne zvýšiť príjem tohto vitamínu konzumáciou listovej zeleniny, ale namiesto toho sú im predpisované výživové doplnky, čo u nich neskôr zvyšuje riziko rakoviny prsníka. Deti sú tiež vystavené riziku – ženy, ktoré užívajú syntentickú kyselinu listovú ako náhradu za zdravú výživu, nemôžu poskytnúť svojim nenarodeným deťom ďalšie dôležité živiny obsiahnuté v listovej zelenine. Výživa matky je kritickým faktorom určujúcim zdravie dieťaťa – medzi množstvom zeleniny, ktoré matka konzumuje a detskou rakovinou existuje nepriama úmera.
Narozdiel od syntetickej kyseliny listovej, vitamín získaný z potravy – zvlášť z listovej zeleniny – chráni pred rakovinou prsníka a prostaty.
Kyselina listová je základná živina s životnými funkciami. Je pravdepodobné, že úroveň kyseliny listovej musí byť telom pevne regulovaná – že načasovanie a dávkovanie zásadne rozhoduje, či bude mať kyselina listová pozitívny alebo negatívny efekt. Pôsobenie kyseliny listovej na DNA môže predísť vzniku rakoviny, ale môže tiež podporiť množenie už prítomných rakovinotvorných buniek. Našťastie získavanie kyseliny listovej výlučne z potravy zaisťuje, že jej nedostávame príliš veľa. Prichádza prirodzene zabalená v rovnováhe s ostatnými mikroživinami a telo reguluje jej vstrebávanie.
Potraviny bohaté na kyselinu listovú
Odporúčaná denná dávka kyseliny listovej je 400 mikrogramov (μg). V tabuľke je uvádzané množstvo na 100 kalórií:
|
Špenát, surový |
843 μg |
|
Čakanka |
835 μg |
|
Rímsky šalát |
800 μg |
|
Špargľa, varená |
750 μg |
|
Listy horčice, surové |
700 μg |
|
Kapusta, surová |
550 μg |
|
Ibištek, varený |
520 μg |
|
Čínska kapusta, surová |
500 μg |
|
Arugula, surová |
340 μg |
|
Artyčok, varený |
330 μg |
|
Ružičkový kel, varený |
300 μg |
|
Brokolica, varená |
300 μg |
|
Karfiol, surový |
225 μg |
|
Šalát Lolo Roso |
225 μg |
|
Celer, surový |
225 μg |
|
Sojové struky varené |
225 μg |
|
Paradajky, žlté |
200 μg |
|
Paradajky, oranžové |
180 μg |
|
Cizrna |
150 μg |
|
Červená paprika, surová |
150 μg |
|
Papája |
90 μg |
|
Tekvica |
100 μg |
|
Paradajky, červené |
85 μg |
|
Jahody |
75 μg |
|
Pomaranče |
70 μg |
|
Červená repa, varená |
50 μg |
|
Črenice |
55 μg |
|
Avokádo |
50 μg |
|
Slnečnicové semená |
40 μg |
Je jasné, že nepotrebujeme syntetické výžovové doplnky, aby sme dosiahli odporúčané dávky kyseliny listovej.
Zdroj: www.drfuhrman.com






