.

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
Informácie, články, odkazy...

Nebezpečenstvo syntetickej kyseliny listovej

E-mail Tlačiť PDF
(4 hlasov, priemer 5.00 z 5)
Share

V Novembri 2009 v Nórsku vedci pracujúci na šesťročnej štúdii o vplyve vitamínov B na pacientov so srdcovými chorobami urobili neočakávané zistenie: pacienti, ktorých doplnková výživa obsahovala kyselinu listovú, mali vyššie riziko vzniku rakoviny a úmrtia na rakovinu. Títo pacienti mali o 43% vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu.

Ešte alarmujúcejšia bola iná štúdia, ktorá porovnávala ženy užívajúce kyselinu listovú počas tehotenstva s tými, ktorú ju neužívali. O tridsať rokov neskôr ženy, ktoré sa držali typických odporúčaní užívať kyselinu listovú, mali dvojnásobne vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na rakovinu prsníka.

Keď má syntetická kyselina listová také nebezpečné účinky, prečo je obsiahnutá vo väčšine multivitamínov, v prenatálnych vitamínoch a v niektorých krajinách sú ňou obohacované obilné výrobky (USA, Kanada...)?

Kyselina listová je syntetickou formou vitamínu M, ktorý patrí do komplexu vitamínov B a zúčasňuje sa na tvorbe DNA a resyntéze RNA a odovzdávaní génov. Kvôli týmto kritickým funkciám hrá dôležitú úlohu pre vývoj plodu a zdravé nervové tkanivo ako ale aj pri vzniku a vyvoji rakoviny.

Ochranné účinky kyseliny listovej proti chybám nervovej trubice (NTD, neural tube defects) si v minulosti získali veľkú pozornosť. Nanešťastie toto vedomie a pozornosť verejnosti nevyústili do kampane, ktorá by ženy podporovala získavať množstvo prírodnej kyseliny listovej zo zeleniny – namiesto toho sú tehotné ženy tlačené užívať výživové doplnky s kyselinou listovou.

Syntetická kyselina listová je od prírodnej chemicky odlišná, z čoho vyplývajú rozdiely v absorbcii a spracovní týchto dvoch látok bunkami v črevných stenách. Časť kyseliny listovej je chemicky pozmenená, aby bola viac podobná prírodnému vitamínu, ale bunky v črevách sú obmedzené v množstve, ktoré môžu pozmeniť – nadbytočná kyselina listová tak často vstupuje do obehu nepozmenená. Vedci zatiaľ nepoznajú dôsledky cirkulovania syntetickej kyseliny listovej, ale práve toto možno prispieva k vzniku rakoviny.

Odporúčanie pre tehotné ženy užívať kyslinu listovú je zvlášť znepokojivé – tieto ženy môžu bezpečne zvýšiť príjem tohto vitamínu konzumáciou listovej zeleniny, ale namiesto toho sú im predpisované výživové doplnky, čo u nich neskôr zvyšuje riziko rakoviny prsníka. Deti sú tiež vystavené riziku – ženy, ktoré užívajú syntentickú kyselinu listovú ako náhradu za zdravú výživu, nemôžu poskytnúť svojim nenarodeným deťom ďalšie dôležité živiny obsiahnuté v listovej zelenine. Výživa matky je kritickým faktorom určujúcim zdravie dieťaťa – medzi množstvom zeleniny, ktoré matka konzumuje a detskou rakovinou existuje nepriama úmera.

Narozdiel od syntetickej kyseliny listovej, vitamín získaný z potravy – zvlášť z listovej zeleniny – chráni pred rakovinou prsníka a prostaty.

Hlávkový šalátKyselina listová je základná živina s životnými funkciami. Je pravdepodobné, že úroveň kyseliny listovej musí byť telom pevne regulovaná – že načasovanie a dávkovanie zásadne rozhoduje, či bude mať kyselina listová pozitívny alebo negatívny efekt. Pôsobenie kyseliny listovej na DNA môže predísť vzniku rakoviny, ale môže tiež podporiť množenie už prítomných rakovinotvorných buniek. Našťastie získavanie kyseliny listovej výlučne z potravy zaisťuje, že jej nedostávame príliš veľa. Prichádza prirodzene zabalená v rovnováhe s ostatnými mikroživinami a telo reguluje jej vstrebávanie.

Potraviny bohaté na kyselinu listovú

Odporúčaná denná dávka kyseliny listovej je 400 mikrogramov (μg). V tabuľke je uvádzané množstvo na 100 kalórií:

Špenát, surový

843 μg

Čakanka

835 μg

Rímsky šalát

800 μg

Špargľa, varená

750 μg

Listy horčice, surové

700 μg

Kapusta, surová

550 μg

Ibištek, varený

520 μg

Čínska kapusta, surová

500 μg

Arugula, surová

340 μg

Artyčok, varený

330 μg

Ružičkový kel, varený

300 μg

Brokolica, varená

300 μg

Karfiol, surový

225 μg

Šalát Lolo Roso

225 μg

Celer, surový

225 μg

Sojové struky varené

225 μg

Paradajky, žlté

200 μg

Paradajky, oranžové

180 μg

Cizrna

150 μg

Červená paprika, surová

150 μg

Papája

90 μg

Tekvica

100 μg

Paradajky, červené

85 μg

Jahody

75 μg

Pomaranče

70 μg

Červená repa, varená

50 μg

Črenice

55 μg

Avokádo

50 μg

Slnečnicové semená

40 μg

Je jasné, že nepotrebujeme syntetické výžovové doplnky, aby sme dosiahli odporúčané dávky kyseliny listovej.

Zdroj: www.drfuhrman.com

Posledná úprava Piatok, 29 Január 2010 21:40
 

Ovocie a zelenina na slovenských školách

E-mail Tlačiť PDF
(2 hlasov, priemer 5.00 z 5)
Share

Zaujala ma správa v dnešnej tlači o zavádzaní ovocno-zeleninových desiat do materských a základných škôl. Program má byť z veľkej časti financovaný Európskou úniou a pre školy dobrovoľný.

Posledná úprava Sobota, 08 August 2009 14:29
 

Argumenty pre a proti výlučne surovej strave

E-mail Tlačiť PDF
(7 hlasov, priemer 4.14 z 5)
Share
Argumenty pre a proti výlučne surovej strave, ako ich uvádza Dr. Joel Fuhrman (USA). Pre viac informácií navštívte jeho stránku www.drfuhrman.com. Vrelo odporúčam. V zásade sa ale s princípmi surovej stravy príliš nerozchádza.
Posledná úprava Sobota, 08 August 2009 10:03
 


Prihlásenie

Obrázok z galérie